Znova sa začína krásny letný deň, slniečko práve vychádza spoza obzoru a na ten krátky okamih, akoby mu všetci úctu dávali, zastaví sa i spev vtáčí. Minútou ticha v nemom úžase uctili si dar života. Videli a už do práce sa dali vtáci malí, aby všetko postíhali. Ale v tom tragédia sa stala. Malá sýkorka do okna narazila i hlavičku si rozbila. Rodičia jej dvaja hneď za ňou leteli, ratovať sa ju snažili. No márne ich sily boli, pomôcť jej nevedeli, ale s nádejou neustávali, poletovali a o pomoc volať neprestávali. Pritom všetkom na plachosť svoju zabudli. Keď pána domu náraz silný zobudil, s údivom dve sýkorky uvidel. Správanie ich bolo zmätené o pomoc volajúce. V tom uvidel on dalšiu sýkorku na zemi bezvládnu, azda nie je mŕtva pomyslel si, ale nedýchala, srdiečko už nebilo a malinká jej hlávka v jeho rukách padala bezvládne dolu. Nebojácne sýkorky, čo nechcú ju stratiť už sú tak blízko, až sedia skoro v rukách človeka. Pozerajú priamo do očí a im akoby tiekli slzy z tých malých očiek. V tom vnútorný hlas prebúdza sa a prináša posolstvo najväčšej viery, čo človek urobiť chce. „Čas sa zastavil“. Pochybnosti sa rozplynuli ako jemná hmla. Nastal hlboký pokoj a mier. „Boh rozhodol“. Sýkorka v rukách človeka sa pohla. Po chvíli začína v nej prúdiť život, je slabá, ale otvára oči. „Úžasné“. Troška vody ju osvieži a už aj štipne poriadne do prsta. Až teraz sa ozvali tie dve radostným štebotom. „Leť k nim ponáhľaj sa!“. „Proste a bude vám dané“. (Ježiš) Prosba k bohu bola veľmi silná on musel ju počuť.
Liečivý dotyk je silný magnetický prúd viery v lásku božiu prejavený v ľudských rukách, ktorý ľahko prechádza cez akúkoľvek hmotu a pôsobí aj na diaľku. Pôsobenie trvá krátko, pár minút. Ale tento čas nemusí každý vnímať tak krátko, vtedy akoby sa čas zastavil a nastane relaxačný stav. Láska prekonáva všetky príčiny a viera jej dôveruje. Oslobodí sa v človeku božia podstata, ktorá pripomenie, že človek má byť zdravý a šťastný. To je jeho podstata.